Na začiatku vyzeralo všetko v poriadku, keď mala tri mesiace, dostala svoj prvý epileptický záchvat a potom ďalší a ďalší,  začal kolotoč vyšetrení a hospitalizácií. V Bratislave na Kramároch sa zistilo, že má aj vrodenú zrakovú chybu, hypopláziu očných nervov - reaguje len na svetlo.

Počas prvého roka života mala veľmi veľa epileptických záchvatov denne, užívala množstvo liekov ktoré jej stav nezlepšovali, preto sme dvakrát absolvovali hormonálnu liečbu. Bolo to veľmi náročné pre dcérku, ale aj pre našu rodinu. Mali sme pocit, že to vôbec nezaberá, záchvaty neustávali, nerobila žiadne pokroky. Až keď mala 1,5 roka, začali záchvaty ustupovať a pocítili sme úľavu. Konečne sme mohli začať cvičiť a rehabilitovať.

Svoj prvý veľký pokrok dosiahla, keď mala takmer 2 roky, posadila sa a skúšala to znova a znova. Ďalší úspech prišiel po niekoľkých rehabilitáciách a veľa, veľa cvičení doma, keď mala 3 roky sa jej podarilo prvýkrát postaviť na nohy.

Už sa učí chodiť pomocou špeciálnych chodítok doma aj na rehabilitačných pobytoch. Eliška, aj napriek tomu, že nevidí, je veľká bojovníčka, nevzdáva sa, ani buchnutie ju neodradí. Na prvý pohľad nevyzerá ako zdravotne postihnuté dieťatko. No nerozpráva, nesleduje. Svoje okolie vníma sluchom a hmatom. Jej hlavné diagnózy sú  epilepsia, zúžené očné nervy, ťažká psychomotorická retardácia, ... . Potrebuje 24 hodinovú starostlivosť. Pre celú rodinu je to náročné, ale všetci ju milujeme.

Našim cieľom je ju čo najviac naučiť, napriek tomu, že nebude nikdy samostatná.